Slovník kávičkára

Balenie kávy

Mleté kávy sú najčastejšie balené v malých 250 gramových vákuových baleniach. Pri kúpe si treba všímať predovšetkým to, či nie je obal poškodený. Aj malé poškodenie (miniatúrny otvor, diera v obale) spôsobí, že sa dnu dostane vzduch a káva rýchlo stratí arómu.

Zrnkové kávy sú balené často v kilových obaloch. Každá dobrá káva má mať v obale takzvaný „jednocestný ventil“ ktorým sa prebytočný vzduch dostáva von, ale nie dnu. Káva je tak uzavretá v ochrannej atmosfére a dlhšie vydrží čerstvá.

Bezkofeínová káva

Bezkofeínová káva je káva, ktorá bola šetrným spôsobom zbavená kofeínu ešte pred upražením. Tak, aby si zachovalo čo najviac z jej pôvodnej chute.

Druhy kávovníka

Aj keď existuje veľa druhov kávovníka, na potravinárske účely sa využívajú takmer výlučne dva: Coffea Arabica a Coffea Canephora, známa pod názvom Robusta.

Arabica, ktorá sa považuje za vzácnejšiu je náročnejšia na pestovanie, obsahuje menej kofeínu a zároveň komplexnejšiu paletu chutí a na kávových trhoch je tou drahšou. O niečo lacnejšia, no vo svete stále viac žiadaná Robusta je naopak odolnejšia a teda menej náročná na pestovanie, obsahuje viac kofeínu a káva v šálke je vďaka nej krémovejšia.

Chute v káve

V káve rozoznávame tri hlavné chute: sladkú, kyslú a samozrejme horkú.

Sladkú chuť vnímame najvýraznejšie vpredu, na špičke jazyka, kyslú po bokoch a horkú vzadu na koreni jazyka. Aby sme mohli cítiť chute čo najlepšie, mali by sme mať v ústach takzvané neutrálne chuťové rozpoloženie. Na to nám poslúži pohár čistej vody, ktorý by mal byť pri podávaní kávy samozrejmosťou.

Sladká chuť môže byť v káve podobná napríklad vanilke, mliečnej čokoláde, dužinatému ovociu, alebo medu. Kyslá chuť, pri káve jej často hovoríme acidita, môže mat podobu citrusových plodov, červeného vína, alebo kyslejšieho ovocia, ako napríklad zelené jablko. Najčastejšie sa nám káva spája s horkou chuťou. Aj horkosť však môže mať rôzne podoby a tak môžeme v káve cítiť kakao, horkú čokoládu, pražené orechy, ale aj tabak, alebo korenie.

Kofeín

Kofeín bol objavený v roku 1819. V čistej lekárnickej verzii má formu bieleho kryštalického prášku a výrazne horkú chuť. V prírodnej verzii je symbolom kofeínu predovšetkým káva, no môžeme ho nájsť aj v kakaových boboch a následne v čokoláde, rastline guarana, v čaji, v orechoch Kola z ktorých sa vyrábajú populárne nápoje.

Obsah kofeínu v zelenej káve je závisí od druhu kávy. Vo všeobecnosti možno povedať, že Arabika obsahuje kofeínu menej, Robusta viac. Na porovnanie priemerný obsah kofeínu v odrode Arabica môže byť od 0,8 do 1,4 % a v odrode Robusta od 1,7 až do 4 %.

Kvalitná a nekvalitná káva

Nekvalitná káva sa určuje podľa toho, koľko chýb, takzvaných defektov obsahuje. Medzi základné, voľným okom viditeľné chyby patria červivé zrná, polámané časti kávových zŕn, nezrelé a veľmi prepražené zrná, ale aj prítomnosť kamienkov, kúskov dreva, alebo plodín, ktoré sa pestujú neďaleko kávových plantáží, ako orechy, kakao a podobne. Ak si kupujeme zrnkovú kávu, máme veľkú šancu už jednoduchým pohľadom rozlíšiť dobrú kávu od zlej. Oplatí sa preto priplatiť si pár eur za kvalitnejšiu kávu.

Uskladnenie kávy

Každý výrobca odporúča skladovať kávu na chladnom, suchom a tmavom mieste. Najväčším nepriateľom kávy je častá zmena teplôt. Preto by sme kávu nemali skladovať napríklad pri sporáku, ale ani pri okne.